Korinto I. 13. Ie mirehake am-pamele’ ondaty naho anjely raho fe tsy amam-pikokoañe le feon-torisìke mikontsiañe naho fika­tsakatsañan-kantsàñe avao. Ie mahafitoky naho maharen­dreke ze hene mietake naho ze atao hilala vaho lifo-patokisañe mahaveve vohitse fe tsy aman-koko, le kafo­ake. Naho koàheko o varakoo hamahànako o rarakeo mbore afoeko ho foreheteñe ty sandriko, f’ie tsy aman-koko, le tsy mahasoa ahy. Mahaliñe ty koko naho matarike, tsy mamarahy ty koko, tsy miebotsebotse ty koko vaho tsy mirengevoke; tsy mijaranjaràñe, tsy mipay ty aze, tsy mora boseke, tsy mitorifike; tsy ifalea’e ty hatsivokarañe, fe irebeha’e ty hatò; Hene vavè’e, fonga iantofa’e, songa tamàe’e, sindre ifeaha’e. Tsy milesa ty koko; fe hihelañe ty fitokiañe, le hijihetse ty filikolikoañe, vaho hasaok’ añe ty hilala. Mahafohiñe ty ila’e tika vaho mitoky ty pila’e. F’ie miboak’ eo ty fonitse, le himosaoñe añe o am-paha’eo. Ie niajaja raho, nirehake hoe ajaja, nandrèndreke hoe ajaja, nitsa­kore hoe ajaja; zaho bey le nadòko o hajajàñeo. Henaneo mahaisake hoe an-ketsoro malompolompo; ie añe, hifampiatre-daharañe. Maharendreke ty ila’e raho henaneo, f’ie añe ro hahafohiñe hambañe amy te arofoanañe. Sehanga’e henaneo, ty ­fatokisañe, ty fitamàñe, ty fikokoañe, i telo rezay; fe lohà’e ty fikokoañe.